17. nedeľa v Cezročnom období – rok C

    Raz na ktoromsi mieste sa Ježiš modlil. Keď skončil, jeden z jeho učeníkov mu povedal: „Pane, nauč nás modliť sa...“ (Lk 11, 1). A on ich vtedy naučil modlitbu Otče náš. A pridal k tomu aj toto podobenstvo:

    „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ,Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť...“ (Lk 11, 5-6). Ten zvnútra by mohol odpovedať, aby neobťažoval, pretože je polnoc a každý spí. No ak ten zvonku neprestane klopať, „aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje“ (Lk 11, 8).

    Podobenstvo o tomto neodbytnom priateľovi je vzorom vytrvalej modlitby, ktorú máme vysielať k nebeskému Otcovi. Tá má byť nielen úprimná, ale aj vytrvalá, ktorou si môžeme od Boha vyprosiť veľa, čo je nám užitočné a potrebné k časnému i večnému životu. Preto už kráľ Dávid v Starom zákone sa vyjadril: „Maj zaľúbenie v Pánovi, a dá ti, čo srdce tvoje žiada si“ (Ž 36, 4).

    Istý otec bol so svojím synom na púti a dlho sa modlil pred milostivým obrazom Matky Božej. Cestou domov sa syn spýtal otca, prečo sa tak dlho modlil a či Boh vypočul jeho modlitby. „To ti teraz nemôžem povedať“, odpovedal otec.

    Táto odpoveď neuspokojila syna, a preto o niekoľko týždňov zvedavý syn znovu položil otcovi túto otázku. Dostal rovnakú odpoveď... Prešli roky a otec ležal na smrteľnej posteli. Zavolal k sebe svojho syna a povedal mu: „Dnes ti poviem, prečo som sa tak vrúcne modlil pred obrazom Božej Matky. Prosil som Matku Božiu, aby mi pomohla udržať čistotu duše a aby som sa až do smrti nedopustil smrteľného hriechu. Moja modlitba bola vypočutá.“ Syn bol hlboko dojatý otcovou odpoveďou.

    Taká je sila vrúcnej a vytrvalej modlitby.

    Francúzsky učenec Blaise Pascal preto často radil ľuďom vlažným vo viere toto: „Nestačí len hľadať pravdu. Je treba sa o pravdu modliť, o ňu prosiť. Preto kľakajte, spínajte ruky, kropte sa svätenou vodou, modlite sa a uvidíte, že sa vám Boh ukáže.“

    Ježiš Kristus účinok vytrvalej modlitby vyjadril aj slovami: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Lk 11, 9-10).

    Sv. Terézia z Avily sa raz sťažovala: „Ľudia hľadajú pomoc kdekoľvek. Keby len pochopili, aká sila je v jednom Otčenáši, ktorý nie je len odhovorený, ale naozaj pomodlený.“

    Terézia vedela o čom hovorí. Veď koľko chorôb musela prekonať vo svojom živote!... Istota vypočutia dobrej a vytrvalej modlitby je zaručená Kristovými slovami: „Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11, 11-13). O takej vytrvalej modlitbe hovorí sv. Gregor vo výklade na žalmy, že Boha takéto násilie nehnevá, ale naopak, zmieruje, pretože - ako ho hovorí sv. apoštol Jakub - „veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ človeka (Jak 5, 16). Je na nás, aby sme tento prostriedok využívali.