Keď sa prechádzame po meste a najmä po nákupných centrách, iste si všimneme, ako sa mení ich sortiment tovaru. Všade plno elektroniky, odevov, hodiniek, počítačov… Akonáhle prechádzame okolo obchodu, ponúkajú nám rozličné prospekty a letáky, len aby upútali našu pozornosť, vstúpili sme dnu a možno nás dajaký tovar zaujme… Smelo môžeme povedať, že dnes na všetko existujú reklamné letáky a návody na použitie.

    Skúsili ste sa však niekedy zamyslieť či existuje návod na lásku? Ježiš nám ho chce v dnešnom evanjeliu predstaviť podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi. Jeho návod sa odlišuje od toho, ktorý nám dáva okolitý svet. Romány, hudobné šlágre, filmy, rozličné súťažné a zábavné programy predstavujú síce návod na lásku, ktorá je však chápaná iba ako ľahkomyseľná hra, pôžitkárstvo, flirt a nevera. Týmto falošným názorom je nakazená dnešná mládež, ktorá sa bojí, že niečo zmešká, ak sa nevrhne predčasne do honby za sexuálnymi zážitkami. Potvrdzujú to aj štatistiky, ktoré hovoria, že v mestách je iba asi 50 % 14-ročných a 15 % 17-ročných dievčat, ktoré dosiaľ nemali intímne vzťahy s chlapcami. Aký slabý vplyv musí mať na týchto mladých ľudí Božia požiadavka na lásku k blížnemu?! Preto je na mieste otázka: Akú lásku uprednostňujem ja? Tú, ktorú mi ponúka prostredie, v ktorom žijem, alebo tú, ktorú mi ponúka Kristus?

    Opravdivá láska podľa Ježiša Krista je tá, ktorou slúžime každému človekovi bez rozdielu, nečakáme za ňu dajakú protislužbu a konáme ju s ochotou. Pekne to vystihol na Samaritánovi, ktorý nezisťoval, či ranený človek je Žid alebo Samaritán, či je veriaci alebo ateista, či je hodný alebo nehodný bratskej pomoci. Pred očami mal iba jediné, že zranený človek potrebuje pomoc. Nemohol čakať od neho ani protislužbu, lebo bol v bezvedomí, a tak konal nezištne. Nepristúpil k ranenému s odporom, so šomraním, že kvôli nemu stráca čas. Pristupuje k nemu so srdcom plným lásky.

    Ktorý návod na lásku si vyberiem? Návod sveta alebo Krista? Ježišov návod je ťažší, náročnejší, ale kto ho dodrží, je šťastný človek. A povedzte sami, kto z nás netúži po šťastí?

    Poviete si: Dobre, ale čo s mladými ľuďmi, o ktorých sme rozprávali na začiatku? Ako im priblížiť Ježišovu lásku? To je úloha nás, ktorí s nimi pracujeme, študujeme, alebo s nimi žijeme. My im musíme ukázať pravé hodnoty na našom živote. Vy, mladí, ktorí ste veriaci, musíte im ukázať, ako sa správajú veriaci ľudia počas chodenia pred manželstvom, a ako sa správajú veriaci manželia v manželstve. Tu sa v prvom rade od nás vyžaduje rešpektovanie Desatora a morálnych zákonov. Ak sa o to budeme snažiť, mladí ľudia žijúci v našej blízkosti sa začnú meniť, lebo budú poznávať aj iné hodnoty. Cez nás sa bude realizovať požiadavka Ježiša z dnešného evanjelia, keď budeme mať pre mladých ľudí otvorené oči, uši, ale najmä srdce.

    Polícia v Mexiku nainštalovala dopravnú nehodu. Na kraj cesty umiestnili dve rozbité autá, dookola porozhadzovali figuríny dospelých, ale aj detí, okolo ktorých boli kaluže „krvi“. Na prvý pohľad strašná nehoda. Viete, aký bol výsledok pokusu? Bez povšimnutia prešlo okolo 32 áut a zastavil až 33. vodič – a bol to černoch. On jediný bol ochotný pomôcť, obetovať čas, nechať si zakrvaviť sedadlá. Jediný nevidel iba seba, ale aj druhých.

    Počiatok ľudskej biedy je v tom, že vidíme len seba. Ale to nie je kresťanské. Čo z toľkých modlitieb, klaňania sa pred oltárom, keď pre bohoslužbu nechceme vidieť blížnych?! Ale Ježiš o takú bohoslužbu nestojí! Naučme sa hľadieť na blížnych nielen očami, ale aj srdcom. Viďme ich potreby a snažme sa im nezištne pomáhať. Až potom bude na svete viacej lásky a porozumenia aj pravého šťastia.