V Kolínskom dóme robili archeológovia výskum. V hĺbke 9 metrov pod dlažbou našli studňu a v nej otrocké putá. Boli z doby, keď do Kolína prišlo kresťanstvo. Vznešené rody ho vtedy prijali a na dôkaz toho prepúšťali otrokov na slobodu. Otroci od radosti pozahadzovali svoje putá do studne. My dnes dobre nechápeme, čo to znamená zahodiť otrocké putá a stať sa slobodným, ale otroci to veľmi dobre vedeli.

    Dnešné evanjelium nás presviedča, že sa deje aj opačný postup. Niekto si dobrovoľne navlečie otrocké putá. Ježiš nám túto skutočnosť približuje na nerozumnom synovi, ktorý sa slobodne a dobrovoľne stal otrokom.

    Spočiatku žil ako slobodný človek, mal otca, ktorý ho miloval, brata, s ktorým pomáhal otcovi spravovať majetok a sluhov, ktorí všetky ťažké práce konali za neho. Hoci mal všetko, po čom mu túžila duša, nebol spokojný a necítil sa úplne slobodný. Slobodu pocítil, až keď sa dostal spod otcovského dohľadu a začal žiť na vlastnú päsť. Spočiatku bol stredobodom pozornosti, lebo oplýval peniazmi a bolo vidieť na ňom, že pochádza z lepšej spoločnosti. Lenže nebolo mu to na osoh, ale na škodu, lebo sa stal otrokom peňazí, priateľov, vína, aj nezriadenej lásky. A vtedy, keď bol na dne, keď už nemal čo jesť a piť, preto nocoval so sviňami a jedol z toho, čo mali aj oni, keď pred pánom nemal ani hodnotu psa, vtedy si uvedomil, ako hlboko klesol. To bolo pre neho šťastím, lebo ho to naštartovalo vrátiť sa k otcovi, ktorý mu odpustil a prijal ho naspäť do domu.

    Uvedomujeme si podobnosť s nami? Boh nás povolal do tohto sveta a dal nám slobodu. Aby sme ju zodpovednejšie užívali, predstavil nám svojho Syna a jeho slovo. Ježiš vedel, že jeho plnenie bude pre nás často neľahké a nepríjemné. Preto nám povedal: Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. Jarmo Božích prikázaní je jarmom našej slobody. Ale ako často sa dá prejsť zo slobody do otroctva? Ako radi zhadzujeme zo seba jarmo Kristových prikázaní a túžime sa vymaniť z područia Božích detí? Veľmi dobre vieme, čo sa stane, ak zvlečieme zo seba jarmo Kristových prikázaní. Navlečieme si putá otroctva a pod otroctvom rozumieme hriech.

    Ježiš to jasne vyjadril: Každý, kto pácha hriech, je otrok.

    Koľko je takýchto otroctiev v nás, vo mne?

    – Ak sa neviem ovládať a často sa vraciam domov pod vplyvom alkoholu – som jeho otrok.

     – Ak si nedokážem udržať jazyk na uzde a svojimi rečami špiním dobrú povesť blížnych – som otrokom zlých rečí.

    – Ak žijem nezriadeným a nemravným životom – stal som sa otrokom nezriadenej lásky alebo sebalásky.

    – Ak sa mi stáva, že si privlastním to, čo mi nepatrí – som otrokom majetku.

   – Ak si nedokážem rozkázať pri pozeraní televízie, internetu, časopisov a vyhľadávam veci, ktoré urážajú moju alebo cudziu čistotu – som otrokom sexuality.

    Mohli by sme ešte dlho vymenovávať rozličné druhy otroctva. Čo mi po tomto krátkom uvažovaní hovorí svedomie? Som otrok alebo slobodný?

    Čo robiť v takejto situácii? To, čo urobil márnotratný syn. Rozpamätal sa na otcovu dobrotu a povedal si: Dosť bolo tohto života… To isté musíme urobiť aj my. Rozpamätám sa na dobrotu nebeského Otca, na jeho otvorenú náruč, na lásku jeho Syna, ktorý za mňa zomrel na kríži a poviem si: Dosť bolo tohto života… a vrhnem sa do Božieho náručia. A Boh mi odpustí, ako odpustil otec márnotratnému synovi.

    Príhoda, ktorú si vypočujeme, potvrdzuje, že návrat do Božieho náručia je pre každého možný. Na jednom stretnutí kresťanskej mládeže porozprával o tom istý chlapec. Žijem v Prahe a ona, ako každé veľkomesto, má svoje lákadlá. Keď som dospieval, nechcel som počúvať dobré rady rodičov, našiel som si partiu, za ktorou som často utekal z domu. Cigarety, alkohol, dievčatá, neskôr aj drogy… takto som tri roky mrhal čas, zdravie, aj peniaze. Raz som sa vracal domov opitý a nafetovaný. Nikoho som doma nenašiel a vtedy sa to stalo. Mňa, ktorý sa predtým nikdy nemodlil, dajaká tajomná sily ma strhla na kolená a z hĺbky mojej duše vyšiel výkrik: Bože, zmeň môj život! A on ho zmenil. Spriatelil som sa s jedným chlapcom, ktorý ma priviedol do kresťanského spoločenstva, kde som sa zoznámil s Ježišom a spoznal som, že sa dá žiť ináč, krajšie, hlbšie a radostnejšie. Dnes som šťastný, že som sa vymanil z otroctva alkoholu, drog, sexu… Mladý muž sa po čase prihlásil na Husovu bohosloveckú fakultu v Prahe.

    Čo sme my dosiahli opustením Božích príkazov a zhodením Kristovho jarma pravej slobody? Úpadok a otroctvo.

    Využime pôstnu dobu, aby sme popretŕhali otrocké putá, ktoré nás nepustia k Bohu a dobrou spoveďou sa opäť vrhli do náručia nášho nebeského Otca.

    Otče, ďakujeme ti, že nám odpúšťaš, že zabúdaš na naše poblúdenia a dávaš nám pravú slobodu Božích detí.