21. nedeľa v Cezročnom období - C

Tesnou bránou

    Určite ste už zažili tlačenicu v autobuse – keď vás je veľa a miesta málo. Nie je to príjemné a človek sa niekedy musí veľmi usilovať, aby sa do autobusu vôbec dostal. Niečo podobné sa dá veľmi ľahko zažiť napríklad v Ríme v metre. Bývajú dokonca také tlačenice, že sa do metra jednoducho nedostanete, dostanú sa tam len tí najpriebojnejší.

    Pán Ježiš nás dnes v evanjeliu upozorňuje, že aj do neba má byť takáto tlačenica.

    Je tam totiž tesná brána a kto sa do nej nezmestí, ten tam nevojde. Zaujímavé je, že o tej istej udalosti píše aj Matúš, on však hovorí o úzkej a širokej bráne, kým Lukáš, z ktorého evanjelia sme počuli úryvok, hovorí o tesnej bráne, ktorá sa následne zatvorí. Nedostanú sa potom do neba ani tí, čo budú kričať: „Pane, Pane, otvor nám!“, teda tí, ktorí vedia, kde a kto je Boh, ale zrejme nemali dosť úsilia a vlastnej snahy na to, aby sa do tej tesnej brány zmestili. Božia láska je univerzálna, Boh je otvorený pre každého, ale Kristus jedným dychom dodáva, že Božia láska je aj náročná, že človek musí vyvinúť aj vlastné úsilie, aby ju prijal a aby vstúpil do Božieho kráľovstva. Nestačí Boha len poznať. Treba ho aj prijať so všetkými jeho požiadavkami a uskutočňovať. Boh nás teda v žiadnom prípade nenúti. Dáva možnosť. Ak chceš, môžeš. A budem rád, keď prídeš. Všetko si však treba zaslúžiť, aj spásu.

    Možno nám napadne otázka, ktorá sa často vyskytuje u ľudí, možno najmä u detí, kde vlastne to nebo je, kde je tá brána doň. Zväčša sa zvykneme vtedy pozerať hore, k oblakom. Jedna mamička tak raz odpovedala svojej dcérke na túto otázku: „Nebo, na ktoré myslíš je tam, kde býva Boh a Boh je všade. Preto aj nebo nie je len nad nami, ale všade v nás i mimo nás. Aby sme ho mohli vidieť, Boh by nám musel dať iné oči i srdce.“

    Áno, bratia a sestry, nebo nemôžeme vidieť, musíme len veriť. Avšak odvážim sa tvrdiť, že kúsok neba, akúsi predzvesť neba môžeme zažiť aj tu na zemi. Keďže Boh je prítomný v našich bratoch a sestrách, môžeme ho v nich cítiť. Pravda, ak nie sme plní hriechu. Okrem toho je Boh prítomný aj vo svojom dome, teda v kostole. Tam v bohostánku žije, čaká na nás a nikdy nás neodmietne. Kostol je miesto, kde je kúsok neba, kde sa spája to nebo so zemou.

    Už dlho tu stojí tento kostol v takej podobe, v akej je, ktorý pravidelne navštevujete. Stáva sa veľmi často, že niekedy je dosť, až príliš tesný. Možno v takých chvíľach človeku napadane – škoda, že nie je väčší, aby sme mali pohodlie. No aj to, že sa musíme občas tlačiť, je veľmi dobré, aspoň nám to môže pripomenúť, že do neba tiež ideme viacerí a že aj tam je tá tesná brána. Oveľa smutnejší je pohľad na kostol, ktorý je poloprázdny alebo úplne prázdny. Boh je naozaj tu prítomný, je medzi nami a je medzi nami rád. On nechce byť sám. Veď preto stvoril aj človeka. Aby nebol sám. Človek sám však od neho uteká. To je vtedy, keď hrešíme, keď nám je kostol ľahostajný, keď sa hneváme medzi sebou. V Izraeli mali archu zmluvy, ktorá bola symbolom Boha. Tam však nebol Boh reálne prítomný, to bola len pripomienka, vyobrazenie. My ho máme reálne prítomného tu, v Najsvätejšej Sviatosti. V bohostánku nie je čosi, tam je Ktosi. Ten, ktorý na nás neustále čaká, ktorý nás povzbudzuje a hlavne má nás rád. Nedívajme sa teda na kostol len ako na budovu, ktorá patrí do dediny, možno ako nejaká pamiatka či dominanta obce, ale ako príbytok Boha, kam môžeme a máme čím častejšie prichádzať a robiť spoločnosť Bohu. Doslova – netreba sa niekedy ani veľa modliť slovami.

    Spomínam si na ten príbeh, ktorý sa hovorí o sv. Jánovi Vianneyovi. Raz stretol sedliaka, ktorý sa vracal z poľa a cestou sa zastavil v kostole. Sedliak hovoril, že sa zvykne zastaviť vždy, keď ide okolo. Kňaz sa ho pýta: „A čo tam robievate?“ Sedliak odpovedá: „Len sedím, dívam sa na Boha a on na mňa.“

    Bratia a sestry, kostol je tu na to, aby sme vedeli, že Boh je medzi nami, že chce tu bývať, že chce s nami žiť, znášať s nami akúkoľvek ťažkosť a že nás pozýva do spoločenstva so sebou. Brána je síce tesná, niekedy sa nám ťažko vchádza, ale s Božou milosťou v kombinácii s naším úsilím to je možné. Pevne verím, že aj to naše miesto stretania s Bohom nám pomôže, aby sme nezostali stáť pred zatvorenou bránou. Amen.