Sedembolestná Panna Márie (15. september)

    V evanjeliu, ktoré nám cirkev predkladá v dnešný deň, počujeme akoby Ježišov testament. Obyčajne v hodinu svojej smrti každý človek robí tie najpodstatnejšie veci. V krátkosti času, ktorý mu ešte zostáva, sa snaží tento posledný čas využiť na to, čo považuje za najpodstatnejšie. Obyčajne tieto veci vyjadrí vo svojom testamente. Testament určuje veľkosť vlastníctva a budúcich vlastníkov. Aj Pán Ježiš svoj testament vyjadril zaujímavým spôsobom. Pre nás ľudí prosí o odpustenie, Bohu Otcovi odovzdáva svojho Ducha, ale svoju matku odovzdáva svojmu učeníkovi a učeníka, ktorého zvlášť miloval odovzdáva svojej matke. Je zaujímavé, že takmer posledné slová Pána Ježiša na kríži sa týkajú jeho matky a jeho učeníka a hovoria o ich vzájomnom vzťahu. Keby Ježišovi išlo o materiálne zabezpečenie Panny Márie po jeho smrti, asi by nezačal zverením učeníka, v postavení jej syna, do jej rúk, ale naopak. On sa ale najprv prihovára svojej matke a až potom učeníkovi. V týchto slovách sme my všetci, ktorí sa považujeme a chceme byť Ježišovými učeníkmi vyzvaní, aby sme prijali Máriu ako svoju matku. Máme napodobniť sv. Jána apoštola a vziať si Máriu od tejto chvíle k sebe do svojho života.

    „Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ Sv. Ján, ktorý bol očitým svedkom týchto udalostí, počuje z kríža zvláštne prisľúbenie. Najprv je oznámené Panne Márii, že je a zostane matkou Kristových učeníkov: „Žena, hľa tvoj syn!“ Potom je prostredníctvom prítomného Jána nám všetkým oznámené: „Hľa tvoja matka!“ Možno i pre tento všeobecný význam tu nieje uvádzané meno učeníka. Veta: „A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“, môže v origináli znamenať dve skutočnosti, ktoré spolu čosi vypovedajú:

    1. Vzal ju „do svojho domu“

    2. Vzal ju „medzi to, čo mal najdrahšie“.

    Málo premýšľame nad touto kratučkou vetou. Ona však v sebe obsahuje správu, ktorá je historický zaručená, lebo ju podáva učeník, ktorý stal pod krížom a je to správa, ktorá má obrovský dosah. Z tejto vety vyplýva, že Panna Mária strávila posledné roky svojho života s apoštolom Jánom a že celé Jánovo evanjelium je tým poznačené. To, čo čítame v Jánovom evanjeliu o P. Márii v Káne Galilejskej a pod krížom, napísal niekto, kto s ňou býval. Vetu: „A Slovo sa stalo telom..“ napísal niekto, kto žil pod jednou strechou s tou, v ktorej tele a duši sa udial tento zázrak.

    Aby sme pochopili hlbšie tajomstvo Bolestnej Matky, stačí možno to jedno slovko „Matka“. Matka je predovšetkým tá, ktorá dáva život i za cenu vlastnej bolesti. Matka stojí v službe života. To je jej krása a veľkosť. Materstvo sa nutne viaže s bolesťou. Nie je žiadnou matkou tá, ktorá nič netrpela. Veľkosť matky je v tom, že napriek tomu, že trpí, dáva život. Teda môžeme povedať, že matka miluje svoje deti viac ako svoj život. Každá bolesť nás chce tomu naučiť, aby sme milovali Boha viac ako svoj život. Materstvo a bolesť patria k sebe. Neexistuje materstvo bez určitej miery bolesti. Mária je Matka. Božia matka. Máriino materstvo je akýmsi zákonitým doplnením zjavenia Božieho Otcovstva. Pretože Boh nie je len Otcom ale aj Matkou. V Márii sa zjavuje veľkosť a kvalita Božieho materstva. Nielen Ježiš je dokonalým obrazom Otca, ale aj Mária je dokonalým zjavením Božieho Materstva.

    Sv. Terezka Ježiškova, ktorá prežila zázračne uzdravenie prostredníctvom Panny Márie, vyhlásila, že Panna Mária je viacej matkou ako kráľovnou. Od kráľovnej si držíme určitý odstup, ale k matke sa môžeme s dôverou pritúliť. Sv. Lev Veľký, pápež, hovorí, že Kristus bude trpieť až dokonca sveta, dokiaľ bude na svete hriech. V modernej teológii sa znovu vraciame k názoru, že Boh, ktorý je Láska, musí vedieť, čo je to bolesť a biblický Boh sa tak aj zjavuje, ako Boh, ktorý sa trápi pre človeka. Môžeme predpokladať, že ani Máriino utrpenie sa ešte neskončilo. Dokiaľ existuje na svete hriech a dokiaľ sú na svete deti, ktoré nehľadajú život a Boha, Matka trpí. V omnoho väčšej miere ako pozemská kresťanská matka, ktorá sa trápi nad poblúdením svojich detí. Máriin zápas ešte stále trvá. Sv. Ján ju vo svojom Zjavení vidí ako ženu, ktorá stále zápasí s diablom a cirkev je označená ako spoločenstvo jej detí.

    Premeditujme si dnes v samote Ježišove slová, ktoré patria aj nám jeho učeníkom: „Hľa Matka Tvoja!“ Je to radostná zvesť, že máme matku. Nie sme siroty. Matka je vždy s nami aj počas neprítomnosti Otca. Dokonca aj Ježiš vo svojej hroznej opustenosti na kríži, keď volal „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“, nepostrádal jej prítomnosť. Každý jeden z nás dostal Máriu za matku, ozajstnú matku, ktorá dopĺňa to, čo sa nám často nedostalo od biologických matiek poznačených hriechom pramatky Evy. Mária lieči v nás tento nedostatok lásky, ktorým sú poznačené všetky deti Evy. Máme Matku, ktorá je ako prameň životodárnej vody. Panna Mária nás ako matka sprevádza pri všetkých našich životných problémoch.

    Biskup Juraj z Nikomédie v 9. st. vo svojom Veľkopiatočnom príhovore k veriacim, rozvádza Kristove slová z kríža adresované Panne Márii: „Odkazujem ti taktiež v ňom (milovanom učeníkovi) svojich ostatných učeníkov. A tak dlho, ako budem chcieť, aby si žila s nimi a zostávala s nimi, budeš im venovať svoju telesnú prítomnosť namiesto mňa. Buď im všetkým, čím sú od prirodzenosti matky svojim deťom, alebo skôr všetkým tým, čím by som bol ja, keby som bol prítomný. A oni budú tým, čím sú deti a poddaní. Budú ti preukazovať úctu, aká Ti patrí ako Matke ich Pána. A pretože ja som im prítomný skrze teba, nech majú v tebe ľahko prístupnú prostrednicu u mňa.

    V ďalšom texte rozvádza slová Kristove k milovanému učeníkovi Jánovi a pokračuje: „Od teraz ju, Máriu, ustanovujem za vodkyňu učeníkov, za matku nielen pre teba, ale pre všetkých ostatných, a chcem, aby sa jej dostávalo úcty tak, ako plným právom náleží materskej dôstojnosti. Zakázal som vám síce nazývať kohokoľvek na zemi otcom. Ale chcem, aby ste túto nazývali matkou a ako takú ju ctili….“