Sviatok Svätej rodiny
Svätá rodina v dnešných časoch
Svätú rodinu poznáme z obrázkov i z rozprávania kazateľov. Táto rodina žila zvláštnym životom už len preto, že jej Členovia boli zvláštni ľudia . Naše rodiny sú z iného cesta, veď žijú v inej dobe, a tak musia primerane súčasným pomerom uskutočňovať požiadavky kresťanskej rodiny. Aj Sv. rodina by v našich podmienkach vyzerala trochu inak ako tá dávna nazaretská. Moderná svätá, t.j. dobrá, zdravá rodina (sanctus - sanus) sa rodí z nasledujúcich predpokladov:
Mladí ľudia, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, musia najskôr dôkladne preskúmať, či sa k sebe hodia. Nestačí, ak sa im páčia vlasy, postava, spôsob rozprávania, či to, ako tancuje. Životom netancujeme! Dôležitejšie je, či má budúci partner dobrú povahu, dobré srdce. Samotná náklonnosť nestačí.
Ak niekto nie je schopný hmotne zaistiť rodinu, nemal by do manželstva vstupovať. Mal by mať v zdravých rukách slušné zamestnanie, aby mohol rodine zabezpečiť každodenný chlieb. A mal by mať tiež vlastné hniezdo. Samostatné, od iných nezávislé. odpovedajú mladí pokrčením pliec. Je to podivuhodná bezstarostnosť. Ani vrabec sa neodváži „zosobášiť sa", kým sa nepostará o hniezdo. (Hoci práve vrabec rád vlezie do cudzieho hniezda.)
Pre manželstvo by sa dvaja mladí ľudia nemali rozhodnúť, ak sa nenašli na celý život. Nemôžu sa brať len na skúšku. Manželstvá, ktoré sa „musia" uzatvárať, sú väčšinou problematické. Hlavne, ak sa partneri predtým poznali len krátko a ani nevedia, ako sa ocitli v manželstve. Stáva sa, že muž by najradšej utiekol na kraj sveta, len aby sa nemusel ženiť. To sú prípady, keď jedna neuvážená chvíľa pokazí celú budúcnosť. Môžeme dokonca pochybovať o platnosti manželstva. Veď manželstvo musí byt dobrovoľné. Rodičia by mali dcére radšej poradiť, aby zostala slobodnou matkou, aby sa nehnala do nešťastia. Ide predsa o rozhodnutie na celý život. Je určite lepšie kráčať životom bez manžela, ako len s chlapom.
Vstup do manželstva je odôvodnený len vtedy, ak sa partneri pred manželstvom dôkladne skúmali, ak si zaistili chlieb a hniezdo, ak sa rozhodli žiť spolu po celý život. Vtedy majú právo mať deti. Lebo dieťa nie je vec na pobavenie. Dieťa je zodpovednosť, dokonca dvojitá - zaňho i za matku. Tu už nerozhoduje len pohľad na seba. Rozhodujúci je pohľad na rodinu. V manželstve to už nie je ako v gramatike, kde je 1. osoba ja a 2. osoba ty. V manželskej gramatike je vždy 1. osoba ry! Až 2. je ja. A v rodine je 1. osoba my, až potom ja a ty
Uvedomil si to každý mladý muž. každé dievča predtým, ako požiadali o manželstvo?
Právo na dieťa majú len tam, kde sa vedia postarať o bezstarostné detstvo svojho potomka. A to nie je len kočík, perinky, honosné prikrývky. Dieťa má od začiatku cítiť teplo a lásku vlastnej rodiny. Ako však to má cítiť, ak mamu vidí len večer, keď ho ukladá k spánku? Vníma aj to, ako sa rodičia hádajú, ako sa nerozprávajú. Prežíva to veľmi hlboko, ukladá si to do podvedomia a nesie to so sebou celým životom.
Pri Sv. rodine nám neslúži ako vzor chliev, slama a hlad. Vzorom nám je jej oddanosť do vôle Božej, vzájomná oddanosť, láska k Bohu a hlboká viera. Vzorom nám je úsmev a dobré slovo, obetavosť a samozrejmá služba. A našim moderným, zdravým rodinám prajeme: Trochu viac lásky, menej zvady. Trochu viac srdca, trochu viac my, menej ja. To radosť aj v ťažkostiach dá. A mnoho kvetov, do rodiny kvetov! Na hroboch vädnú, skoro odkvitnú. Amen.